Radosť je vnútorná záležitosť

Alebo nemusíme mať dokonalé životné podmienky, aby sme zažívali hlbokú radosť.

Ležím si tu na gauči a mám v sebe dokonalý mier. Taký ten hlboký pocit, že je všetko v poriadku, a že moje sny sa plnia presne tak ako majú. A ten hlboký pocit tu je bez toho, aby mal nejaké základy v „Picture perfect“ živote, v preklade život ako z rozprávky. Je to hlboký vnútorný pocit bez príčiny a je evidentné, že si ho tvorím, že ho nespúšťajú okolnosti.

Moja cesta k pochopeniu

Ale aby som išla kúsok späť. Už som raz v živote dostala príležitosť pochopiť ako na stav našej mysle = duše nemajú vplyv okolnosti. V roku 2012 cestou domov za mojou rodinou, som bola účastníkom autonehody. Sedela som na zadnom sedadle, našťastie pre mňa pripútaná, pred tým som to bežne nerobila, ale v ten deň som cítila nutkanie si zapnúť pás, dokonca mobil bol odložený v kabelke a notebook v ruksaku. Vďaka tomu sa nič nepoškodilo a vedela som všetko po nehode nájsť. Inak ilustračné foto nižšie, takto často cestujem a pracujem ak sedím v zadu.

Dokonca 5 minút pred nehodou som volala mamke, že kúpim koláčiky ku káve. A ozvala som sa po hodine a pol, že som v poriadku, síce v nemocnici a že nemám žiadne vnútorné zranenia ani krvácanie. Bol to pre ňu šok, typická ja ozvala som sa až po všetkých testoch a kontrolách, ale to je už o inom 😊.

Nepredvídateľný život

A tak som ležala v nemocnici dobúchaná. Auto sa párkrát pretočilo vo vzduchu, našťastie skončilo kolesami na zemi niekde v poli. Ja som z neho vyliezla po štyroch kričiac od bolesti, ale VYLIEZLA, to som tušila, že to nebude až také hrozné. Tiež som si povedala ako som vyliezala, že je jedno čo mi lekári povedia, že ja sa zázračne uzdravím (možno že by tiež ďalší blog 🤔?) Všetci v aute sme prežili, aj kamarátkine bábätko, ktoré bolo zatiaľ ešte len v brušku.  Po prevoze do nemocnice, ako to býva po nehode, som riadne stuhla a nabehli bolesti, ale dala som to. Úprimne preto nechápem, keď vidím akčný film, kde majú autonehodu. Auto sa točí vo vzduchu, dopadne na strechu a potom hlavní hrdinovia z neho vylezú a dokážu ešte bežať a na druhý deň normálne fungovať 🤣.

A je to tu hlboká vnútorná radosť

Keď že som pravidelne meditujúci človek, pri vyšetreniach dosť pomohlo sústrediť sa na dych. A ten zázrak v pocite prišiel nasledujúce ráno a zotrval niekoľko dní. Napriek tomu, že noc z dôvodu bolestí bola viac menej neprespatá. A predsa ten hlboký pocit radosti, lásky, kľudu a šťastia tam bol. Dokonca keď o tom teraz píšem, všetko to opäť cítim. Ráno bolo chmúrne, slnko celý deň nikde, mňa bolelo všetko a kvôli narazeným krížom bola cesta na záchod /našťastie som ho mala oproti našej izbe/ výzvou na pol hodinu. A s kompletne zmeneným programom. Mala som ísť na dôležité stretnutie, kde mi mali schváliť dotáciu, ktoré určovalo či budem môcť zažať podnikať.

Šťastie bez dôvodu

A ja som tam ležala absolútne šťastná. Ako keby to slnko svietilo v mojom vnútri ☀️. Bezdôvodne šťastná, len preto že som, a nie nespôsobili to lieky na bolesť 😊 nezobrala som ani jeden. Jediné analgetikum boli meditácie. Proste aj v tých nie ideálnych podmienkach, ležiaca v bolestiach, som cítila to hlboké šťastie a tam som pochopila. Radosť duše nemá nič spoločného so životnými podmienkami, vecami ktoré vlastním, alebo fyzickou bolesťou. A doteraz tento zážitok je moja kotva, keď sa v živote, v mojich túžbach a egu stratím.

Ako to je teraz?

A teraz späť k súčasnosti, ako tak pociťujem ten hlboký kľud a radosť. Aké sú moje životné okolnosti teraz? Nie som po autonehode a všetko z vonkajšieho pohľadu šľape ako má, čo by sa mohlo zdať, že to je príčinou, že tam ten pocit je.

Zdanie klame ako fotka na sociálnych sieťach 🤓

Ako ten život vyzerá pri bližšom pohľade? Ležím na gauči, lebo mám tehotenské nevoľnosti, práve prebiehajúce a mám ich už niekoľko mesiacov. Keď som sa dozvedela, že som tehotná moja sestra ležala v nemocnici so zakrvácaní do mozgu, lebo jej tam narástla ďalšia metastáza. Ale to je iný príbeh a možno aj iný blog – toto je len pre vykreslenie, ako to naozaj vyzerá. Keď jej operovali mozog, nemohla som byť pri nej (ja žijem v Čechách a ona na Slovensku), ale po operácii som docestovala. Dlho som síce nevydržala, môj partner musel pre mňa prísť a kvôli nevoľnostiam odviesť domov. Potom mi oznámili, že s bábätkom to nevyzerá dobre nakoľko plod nerastie, bez aktivity srdca a už mala byť vidno. 2 týždne čakania a testovania krvi, a keď že toto nie je moje prvé tehotenstvo a deti nemám, tak očakávania neboli veľké.

Výzvy ako súčasť života

Dieťatko je bojovník a narástlo a som v 15tom týždni 💪💪💪 (aktuálne v 25 občas vydať blog mi trvá – hoci časovanie je vždy dokonalé 😉) . Príbeh nekončí, keď že mám 40 rokov, tak lekári strašia pravidelne kadečím, a chcú ma posielať na rôzne testy (téma na ďalší blog 😁). Mňa, čo som roky nechodila k lekárom a neberiem lieky… Ale späť k vykresleniu. Tento týždeň nám oznámili, že u sestry je tých metastáz viac. Aby toho nebolo málo jedna je aj na srdci a že je otázne či sa vôbec narodenia môjho dieťatka dožije… a ešte k tomu je kopec iných vecí

A že ich nie je málo…

Neschválená liečba poisťovňou a ak ju chce brať tak si to musí zaplatiť cca 5000 Euro mesačne. A to minulý rok po tom hroznom roku, kedy sa jej to všetko rozbehlo a absolvovala niekoľko operácií, ku konci roku zrazilo auto na prechode moju mamku a sestrine 6 ročné deti. Všetci žijú, s následkami ale žijú a šofér sa chce súdiť a tak… Proste toto vôbec nie je „Picture perfect“ život a napriek tomu to tu je:

VNÚTORNÝ HLOBKÝ KĽUD, POCIT, ŽE VŠETKO JE TAK AKO MÁ BYŤ A ŽE JE VŠETKO V PORIADU. HLBOKÁ VIERA (nie nábožensky založená, hoci nič proti nej) ŽE VŠETKO BUDE V PORIADKU A ŽE ŽIVOT JE DOBRÝ.

A čo na záver?

A „morálne“ poučenie z tohoto článku je? Že nie životné okolnosti, úspechy alebo veci, ktoré si zakúpime nám prinášajú radosť, ako radi veríme. Radosť je vnútorná záležitosť a vieme na nej vedome pracovať, a produkujeme si ju my sami vo svojom vnútri. Naše srdce je ako čarovná kuchyňa – spomenutá v knihe Lásky, Vzťahy a Priateľstvá od Dona Miguela Ruiza /skvelé čítanie/. Táto kuchyňa má v sebe neobmedzené množstvo ingrediencií pre nekončiaci pocit radosti a lásky – ktorý dokáže tak prekypovať, že sa bez limitu dokážete o neho deliť aj so svetom. Všetky tie hmotné veci okolo, alebo pracovné úspechy, alebo uprataná domácnosť pred Vianocami 😁. To sú len malé prchavé potešenia, ktoré pre hlboký pocit radosti nie sú potrebné, aj keď musím uznať že často krát veľmi príjemné.

Zmeny, ktoré som urobila

Prestala som žiť život tak (väčšinou 😉 každý má svoje dni vrátane mňa), ako keby tie hmotné a externé podmienky boli najdôležitejšie. Že prv musím toto dosiahnuť, urobiť a potom budem šťastná. Prestala som sa za tým všetkým naháňať do bodu, že som nebola šťastná. Začala som žiť viac na pohodu s vierou, že všetko je tak, ako má byť. Počúvať viac svoj navigačný systém. A prestala som či už v práci alebo v súkromí, robiť veci pre ľudí, ktoré som nechcela. A to len preto aby ma uznávali, mali radi, alebo aby som neurobila dojem ako zlá a neochotná. Prípadne, že som si myslela, že by sa to tak „malo byť“.

Počúvam svoje vnútro oveľa viac. Začínam dni pomalšie a vidím, ako na strašne veľa veciach nezáleží. A rozumiem tiež tomu, že cesta po ktorej teraz idem je pre mňa tá najlepšia. A aj keď sa občas okolnosti cítia ako „peklo“ (a nie vždy ich v danom momente zvládnem s gráciou a radosťou)

viem že hlboko niekde tam vo vnútri je moja radosť, na ktorú sa viem napojiť, a ktorá mi pomôže nie len zdolať ale aj užiť si všetko čo mi život prinesie. A že stojí za to, na vnútornej radosti pracovať, pretože tá činí život jedinečným, oveľa, oveľa ľahším a jednoduchším. A hlavne tá vnútorná radosť je jeden z najlepších pocitov na svete.

S láskou a hlbokou radosťou Tinka 😘
PS: o tom ako na radosti pracovať ešte budem písať sľubujem 😊 aj o knihách čo mi zmenili život.