Príbeh o tom ako sa mi podarilo „zlú“ noc, z dôvodu horšieho spánku Nicolky, zmeniť na dobrú. Vyzerá to tak, že o 3tej ráno prichádzajú tie najlepšie momenty, keď sa mi rozsvieti žiarovka v hlave.

Radosť berúci ZOZNAM a jeho objavenie

Pri jenom večernom uspávaní Nicloky, keď jej to trvalo „dlhšie“, som mala jasný moment. Uvedomila som si, že stresujúci zážitok z dlhšieho uspávania som si spôsobovala ja sama. A to tým, dobre známym mentálnym zoznamom toho, čo ešte „musím“ urobiť keď zaspí. A uvedomila som si, ako som veľa krát len polovične prítomná. Objavovala sa nervóznosť, netrpezlivosť, keď si už po 4xkrát na mňa položila hlavičku a stále nespala.

A v tom mi preblesklo mysľou – „Aké by to bolo keby neexistoval zoznam“. Odpoveď prišla veľmi rýchlo. Zjavil sa mi jasný obraz.

Som prítomná a užívam si uspávanie. Každý spoločný moment, keď sa ku mne túli a rozkošne si žvatlá tie svoje pomotané slovíčka a usmieva sa na mňa. Alebo keď sedí a niečo mi vysvetľuje a rozhadzuje rúčkami. Keď si opäť na mňa líha, a chce prikryť až po uši paplónom. Z nejakého dôvodu som zoznam okamžite odstránila a užívala si upávanie.

Zoznam mentálne pred uspávaním odsúvam

A teraz si každý večer pred uspávaním poviem, ide uspávanie, a to je bez zoznamu. Zoznam mentálne v mojej mysli odsuniem, a je to paráda. Uspávanie ma baví, a je mi jedno či uspávam 30 minút, alebo hodinu a pol. Som pri nej, a vidím aké je to krásne. A aj na Nicolke je vidieť, že si uspávanie viac užíva. Cíti že mám čas, že sa môže vyjadriť, túliť, skákať, prevaľovať sa. Vníma, že som tam, a počúvam ju. Môj zámer vlastne nie je ju uspať. Môj zámer je byť priestorom, v ktorom sa môže bezpečne uspať sama, tak ako ona potrebuje.

Bez zoznamu je to proste dar a milujem to

Ona leží na mne, ja jej rekapitulujem deň, čo sme zažili a robili. Ona pozorne počúva, a občas zvukom doplní príbeh. Potom jej dám zásadnú otázku, „Nicolka mám pre teba dôležitú otázku“ – „Čo bolo pre teba na dnešnom dni to najlepšie?“ Vždy zdvihne hlavu, ako keby rozumela že to je dôležitá otázka, usmeje sa a povie TÁTA. Občas zaradí za tým ešte dalších členov rodiny a položí si hlavu spať na mňa. A moja odpoveď je: „To je jasné že táta, lebo táta je úžasný.

Tiež jej úprimne poviem, čo bolo najlepšie pre mňa. Potom ona občas ešte niečo rozpráva, a ja ju nechám, a podporujem nech hovorí aj keď drvivej časti nerozumiem, alebo sme ticho. Ale hlavne vždy odchádzam zo spálne so skvelým pocitom. A to mi ani nevadí, keď sa to natiahne tak, že mi zostala energia len na umytie zubov a spánok. A že z toho kedysi dôležitého zoznamu, nebude nič urobené. Už jasne vidím, že v tomto prípade to nie je pomocník, ale zlodej radosti.

Zoznam len tak nevymizol, čakal na svoju príležitosť…

Čo som si ale neuvedomila, že môj zoznam sa len tak nevzdá. Práve sme na dovolenke, nové miesto, náročnejšie uspávania, čo mi vôbec nevadí. Je mi s ňou dobre, a vďaka menším povinnostiam (upratovanie, pranie a varenie) zoznam vlastne ani neexistuje. Ale prišla noc, a túto noc sa Nicolka rozhodla, že ten spánok nebude „dobrý“. Vzdychala, prevala sa, túlila a líhala si na mňa. Toto trvalo až do 3tej ráno. Pozrela som sa na hodinky a plná frustrácie som si vzdychla. „To je hrozné, to bude zas deň!“

A zrazu mi bliklo – je späť– ZOZNAM. Len obalený v krajšom obale – v obale lákavých plánov, toho čo chceme cez deň na dovolenke robiť. Ale vo svojej podstate, je to z princípu ten istý starý zoznam, ten istý mentálny návyk. Zlodej môjho okamžiku s ňou.

Bezpečný a láskyplný priestor

Uvedomila som si, že ja som pre ňu bezpečný priestor, priestor plný lásky a pochopenia. Priestor v ktorom môže spať tak, ako potrebuje, a byť v pohode a v kľude.

Byť prítomná je dôležitejšie, ako stres z toho, čo ma z dôsledku nevyspatia čaká. Hoci zo skúsenosti viem, že dokážem bez problémov fungovať s malým množstvom spánku. Že sa dokážem rýchlo regenerovať. Viem čo v daný deň jesť, aby som mala odľahčené trávenie, a fungovala lepšie s väčšou energiou. Proste plýživec jeden ten môj ZOZNAM.

Ticho som sa zasmiala. Posledné týždne som bola na seba hrdá, ako si užívam uspávanie a všetko čo s tým ide. A kukaj ho, zoznam sa nevzdal, a fachčí v mojej hlave cez noc keď ho menej strážim. A tak som tam ležala v tme, pobavená mojím objavom, túlila si Nicolku k sebe, a uvažovala o rôznych veciach. Pomaly som ju hladkala po chrbte a užívala si opäť moju myseľ bez zoznamu. Prítomná, spokojná a vďačná. Ona sa nakoniec uvelebila a zaspala.

Nicolka sa zobudila sa o 6tej ráno a ja som bola spokojná aj po tak krátkom spánku. Užili sme si parádny deň, a ja som bola o malý kúsok osvietenejšia matka, žena, človek, ktorý si užívala svoju dcéru a svoj deň. Je 21:48 píšem blog, počúvam baby monitor, a jej prevaľovanie. Možno ma opäť čaká „zlá noc“, o ktorej viem že bude DOBRÁ, a je mi jedno koľko spánku budem mať. Usmievam sa, lebo som odhalila ďalší kúsoček skladačky, ktorý mi dá spokojnejší život.

Je to dar

Dostala som dar byť Mamou. Byť bezpečným priestor pre jej rast, a rozvoj. Že tu môžem byť pre ňu. Pre seba som tu bola dosť, ale vlastne byť s ňou, je to, že som aj so sebou. Žijem pre seba, pre ňu, pre to všetko čo to prináša. A je mi dobre aj keď už viečka padajú únavou. Pre mňa je dôležité mať v duši radosť. To tvorí môj radostný život. A som rada, že teraz v mojom živote je jediný problém, túliace sa dieťa v noci na dovolenke. Som vďačná za to čo mám, a čo prežívam.

Zlá noc bola dobrá noc, pretože mi dala dar. Posvietilo mi to, a ukázalo, kde sa môžem zlepšovať. Kde odstrániť môj nepotrebný radosť berúci zoznam toho, čo by som „mala“ urobiť.

Tak prajem úspešné hľadanie vašich zlodejov radosti, a ešte úspešnejšie ich odstraňovanie, a opätovné napojenie sa na ten krásny a radostný život.

S láskou
Tinka

PS: a prekvapivý výsledok tejto zmeny prístupu je, že aj môj zoznam je spokojnejší. Pretože mojím kľudom, sa často krát urýchli uspávanie, ale tiež to, že nevychádzam zo spálne unavená stresom, a mám často krát energiu urobiť veci ktoré som mala v pláne.