Je prvý apríl a je na čase začať si plniť sny. V týchto dňoch plných neistoty a veľkých zmien, nabehla moja prokrastinácia, ako starý dobrý kamarát a sedela na mne. Ja som cítila, že to nie je úplne to pravé orechové, ale ani som necítila v sebe silu niečo s tým robiť. Cítila som sa tak unavená. A nie unavená fyzicky. Na to, že som teraz v 31 týždni tehotenstva od zajtra už vlastne v 32, tak mám energie kopec, až na občasné zadýchanie, ale to patrí k tehu biznisu. Proste som nevidela zmysel. Nič sa mi nechcelo. Ani len myslieť na to moje „PREČO“ sa mi nechcelo – viď článok „Prečo chcem písať blog.“

Ale niečo sa len predsa zmenilo

A dnes ráno po nočnom čúraní 3:31 po pokusoch zaspať,  vrátane výdatnej meditácie som to vzdala. Vstala z postele 4:18 a začala písať svoj žurnál alebo ako to ja volám, meditačný denník. Ale je pravda, že nával energie, že s tým niečo chcem urobiť prišiel už včera ku koncu dňa. A tak som si večer pripravila krátky a časovo nenáročný plán, čo by som dnes chcela robiť. Samozrejme s priestorom, keby si to moje tehotenstvo vyžadovalo, aby som to mohla bez pocitu viny vynechať a oddychovať.

Už keď som zaspávala som tušila, že niečo zo zoznamu urobím. Veľa duševných praktík alebo učiteľov hovorí, že ako začneš svoj deň, taký bude celý. U mňa som prišla na to, že môj deň vlastne začína večer. Ak si večer urobím plán a viem čo chcem, tak mám ráno 100xkrát väčšiu motiváciu a hlavne nemusím rozmýšľať, čo chcem robiť 😊. A ako som v jednom mojom článku „Prokrastinácia alebo prečo nepíšem blog?“ písala, že mi pomáha veci realizovať, keď vyradím rozmýšľanie 😊. No a tak to vyzerá, že večerná príprava vyradí premýšľanie a mňa to ráno rozbehne. Proste idem podľa zoznamu – NEORZMÝŠĽAM – a kým začnem, mám už zahrievacie pracovné kolo za sebou. A tak nejak sa mi už chce.  

Keď kreativita príde na návštevu 😊

No a tak som si sem sadla a zrazu som pocítila, že mám v sebe blog čo chcem napísať. Prebehol mi mysľou nadpis – je prvý apríl a je na čase si plniť sny a ja som cítila, že v mojich prstoch je článok. A to blog nebol ani na zozname, nakoľko som dlho necítila kreativitu a tiež som na seba nechcela tlačiť. Proste v posledných dňoch, týždňoch som nevedela čo so sebou. A hlavne, dni boli naplnené dosť vážnym rozhodovaním, že čo s časťou života – rozumej našou 1.Cestovnou a 1.Cestovní agentúrou, na ktorý dala pandémia COVID-19 – STOP STAV.

A aha ho, ona vykukla a píšem, ako keby som to ani nepísala ja, ide to ľahko a cítim, že sa teta kreativita objavila 😊. Za čo som jej nesmierne vďačná. Mám rada tento pocit, keď cítim dynamiku, inšpiráciu, ľahkosť a usmievam sa keď danú činnosť robím. Keď si užívam ten proces, ktorý robím 😎 – proste proces života, prežívaný cez aktuálnu aktivitu, momentálne pre mňa je to písanie.

Čo vlastne znamená prokrastinácia?

A tak ako som začala písať a word mi podčiarkol slovo PROKRASTINÁCIA. Napadlo ma že sa pozriem, ako sa to vlastne správne píše a vyskočilo na mňa vysvetlenie slova z Wikipédie. Je to sranda, lebo ja sa o také veci bežne zaujímam. Že ma nenapadlo potrieť sa čo to slovo znamená doslova a odkiaľ pochádza. A čuduj sa svete je to z latinského slova pro crastinus, čo v preklade znamená – NA ZAJTRAJŠOK. Tak tento preklad sedí ako riť na šerbeľ, v mojom prípade určite 😂. A múdra Wikpédia ešte píše, že prokrastinácia je psychická záležitosť, že to nie je bežná lenivosť. A jej výsledkom sú pocity: pocit viny, stres a hlavne pocit vlastnej neschopnosti, čo prináša ešte väčšiu prokrastináciu… Hmm no to sedí. Bože tá wikipédia ma ale pozná 😊.

Urobiť to zajtra „motto“ mojich dní…

Proste áno, neurobím ale verím, že zajtra na to budem mať väčšiu chuť. A potom sa stane, že seriál videí zo Srí Lanky, kde som bola v roku 2016 je ešte v roku 2020 nedokončený. A k nemu sa pridali ďalšie kopce nedorobených vecí. A to ani nepomohlo, že to čo som už urobila som aj nahodila na youtube Srí Lanka 11/2016. Celé to spracovanie ma bavilo a keď si to občas pozriem, hovorím si, že musím dokončiť ďalšie. Ten proces točenia videí, editácií a potom užívania si výsledku ma baví. A predsa tak milovaná záležitosť a stojí to.

Tak že pro crastinus je u mňa v niektorých oblastiach super aktívny. Stále som žiakom života. Snažím sa prísť na najlepší spôsob, aby bol pro crastinus, len spomienka alebo prípadne, efektívne využívaný nástroj. Nakoľko správne využívanie prokrastinácie, má svoj zmysel a miesto. A sú dôvody a situácie, kedy niečo doložiť na zajtra, znamená, že sa to samo vyrieši. Čiže dobre využívané „odkladanie na zajtra“ pomáha efektivite a občas šetrí čas a energiu.

Štuple von z uší tam vonku znie volanie

A tak 1.4.2020 tu a teraz cítim, že to opäť skúsim a že idem robiť to, čo mi po nociach chodí po hlave. Čo sa stále opakuje, že chcem robiť. Moje sny a plány. Že vytiahnem tie štuple z uší a začnem poriadne počúvať a nasledovať to volanie, ktoré vo mne roky je. Ale hlavne, že vyhrniem rukávy a začnem makať rovnako, ako na iných oblastiach života, kde často krát urobím viac než väčšina. Je sranda, že ani vo fyzickom cvičení neprokrastinuejm tak, ako v tomto. A to pri tom cvičenie nie je vždy pre mňa príjemná záležitosť 😅. K nemu sa bežne viem dokopať, bez menších prekážok. Rovnako ako aj k iným domácim alebo pracovným aktivitám, ktoré ma často nebavia tak ako aktivity tvorby – písanie, tvorenie videí.

Tak štuple sú vonku a ja počúvam a nasledujem 😊. Už teraz cítim, že článok ako nájsť vnútornú istotu v časoch keď tá vonkajšia je extrémne slabá sa už narodil. A ja ho určite napíšem a hodím na web.

A tak všetkým prajem pohodový dník. Aby ste sa počas neho cítili naplnenie, že robíte to čo vás volá a že cítite radosť a spokojnosť.

S láskou Tinka ❤️