Dve čiarky a toľko radosti

Bol piatok 28.9.17 a ja som po opišaní tej čarovnej paličky uvidela dve čiarky 😁. Proste sen každej ženy, ktorá túži po dieťatku. Radosť bola obrovská, oznámenie Frantovi /môj partner/ bolo úžasné a aj som ho tajne natočila, aby naše dieťatko malo spomienku.

Hneď v ten deň som volala na gynekológiu, aby som si dohodla termín a prebrala s nimi informácie. Mali sme letieť na dovolenku/služobnú cestu do Egypta a chcela som sa uistiť, že je to v pohode. Aj keď som celkovo človek zrelaxovaný a veriaci len v dobré, predsa toto bola nová skúsenosť a nešlo už len o mňa. Sestrička na gynekológii mi vypočítala návštevu „až“ za 2 týždne a požehnali ceste do Egypta.

Naša prvá dovolenka v „troch“ 😎🏝☀️

Veľmi sme sa tešili a tak vyrazili na prvú spoločnú dovolenku v TROCH. Robili sme fotky, točili videá a užívali si momenty. Zaujímavé je, že 80% materiálu z tejto dovolenky sa stratilo. Zostalo pár videí a fotiek. Nikdy pred tým sa mi také niečo nestalo. Počas dovolenky som bola cca v piatom týždni. Asi v polovici dovolenky mi v noci došlo zle, myslela som si že som niečo zjedla, alebo že ma dostal faraón. Hoci bežne s Egyptom problém v tomto smere nemám. Keď že ma preháňalo a vracala som lekár mi dal infúzku, takú jemnú len pre doplnenie vecí do organizmu a potvrdil mi, že som tehotná a že to odhaduje, že som v piatom týždni. Bolo úžasné to niekomu povedať otvorene, na to si pamätám, nakoľko doposiaľ to vedel len Franta.

Prvá dovolenka nás dvoch a drobčeka ešte v brušku.
Radosť na letisku, pri večerných prechádzkach a v mori – ten pocit keď viete že sa stal zázrak

Držali sme to v tajnosti, chceli sme rodinu prekvapiť – ja som mala plán, že na Vianoce. Keď že to bolo moje prvé tehotenstvo a som drobného vzrastu, vedela som, že sa to tak rýchlo neukáže a bude sa to dať dobre maskovať 😎. To bol plán… Neskôr sa ukázalo, že rozhodnutie to tajiť bolo dobré aj z iného dôvodu. A už ma tie nevoľnosti počas dovolenky neopustili a bolo to prvý krát v mojom živote, že som bola šťastná, že sme dorazili domov. Hneď po prílete som si na letisku kúpila nealko pivo, ako dobre mi padlo.

Nevoľnosti, nevoľnosti ale nealko pivko pomohlo a uľavilo.
Urobilo tak dobre a ja som bola šťastná, že som konečne doma 😊🙏

Prvá kontrola na gynekológii

Prišla prvá kontrola, ja čo som nevidela gynekologickú ordináciu viac ako 10 rokov – a toto nie je obrazne povedané. Odkedy meditujem a pracujem na svojej duši, kľude a radosti som prestala chodiť k lekárom, lebo som to nepotrebovala. Dokonca aj alergie prestali, ale to je o inom blogu. Sľubujem, že o tom napíšem.

Tak že som tam sedla, nevedela som čo očakávať ale tešila som sa. Keď že dnu som mohla ísť len ja, tak Franta čakal na chodbe a kým som čakala v kabínke, posielala som mu zábavné správy. Tak a bolo tu, išla som dnu, rozhovor s lekárom a kontrola na ultrazvuku. Lekár ku mne síce neotočil monitor, tak že som nemala možnosť prvý krát vidieť ten zázrak. Potvrdil, že som tehotná, že bábätko je tam kde má byť a že je vidno aktivitu srdca. Bola som v 6-tom týždni a všetko vyzeralo super. Aj „nevoľnosti“ ale každý Vás utešuje, že to je dobré, že sa plod dobre vyvíja. Tak že som to tak aj brala.

Hoci po rokoch prevažného zdravia, čas od času som mala občas bolesť hlavy a menštruačné bolesti nad tými sa mi ťažšie vyhrávalo meditáciami, ale nevzdávala som to. Tiež na iný blog 😊. Inak zdravá ako rybička s množstvom energie, to bola pre mňa trochu výzva, ale to očakávanie to vyrovnávalo. Nevoľnosti sem, nevoľnosti tam, kašľať na to som tehotnáááá. Radostne som vyšla z ordinácie a s Frantom sme si aj poplakali od šťastia, že je všetko v poriadku.

Dokonalý rok 2017

Život išiel tak krásne. Rok 2017 sa zdal zázračný. Mali sme najlepší rok v podnikaní, aký sme kedy zažili. Náš vzťah prekypoval, rozhodli sme sa otehotnieť a podarilo sa na prvý šup. Vyhrali sme auto na konferencii pre cestovné agentúry. Konečne sme začali aj cestovať, mohli sme si to dovoliť. A vlastne aj ten pobyt v Egypte sme tiež vyhrali. Proste zázračný rok a tá radosť, že som tehotná. Nááádhera. Život bol stále lepší a lepší. V moje vymeditovanej mysli nebolo jediné zrnko strachu. Cítila som, že sa proste veziem konečne na tej vlne ľahkosti a radosti a bola som veľmi vďačná. A je pravda, že tie spomienky a život ktorý sme žili nám už nikto nevezme a som vďačná, že som to žila na plno 😎.

Nezabudnuteľný rok 2017 v tom dobrom aj zlom. Pocit nezastaviteľnosti, všetko sa nám darilo.
Cítili sme sa nezastavitelní, vďační a spokojní

Proste sme si užili slnko pred prichádzajúcou búrkou, ktorá polámala sny a plány ale otvorila aj nové dvere.

Hneď som nastolila ešte zdravšiu stravu, vlastne čo do mňa vošlo lebo mi bolo zle. Káva, čaj čo mal teín von a všetky potraviny, ktoré sa mi nezdali. Pohyb, pobyt na vzduchu, proste všetko čo som vnútorne cítila správne. A samozrejme som hneď začala fotiť bruško a robiť časozber pre naše bábätko. Predstavovala som si ako to oznámim rodine a v práci. Ako im to zakomponujem do Vianočného darčeku. Proste moja kreativita prekypovala. Dokonca v tom období som začala maľovať bodkované mandaly, pomáhali s nevoľnosťami. Sústredila som sa na niečo iné, než len na to ako mi je a aj na duši mi z toho bolo dobre. Ako keby to to dieťatko chcelo maľovať a neskôr som zistila, že asi to tak bolo, nakoľko pri tomto tehotenstve to nemám. Pri tomto píšem blog 😁. Kreativita tam je, len iný výpust 😊.

Tehotenský časo-zber fotiek bruška. Splnený sen.
Časo-zber šťastných momentov – tie už sú naše a uložené. Životná búrka im dala inú farbu ale spomienku nezmazala… ani spomienku na radosť, ktorá tie momenty sprevádzala

Búrka sa blíži…

A prišla kontrola v 10tom týždni. Ešte v ten deň foto bruška, prekypovali sme radoťou. Žiaden mrak pochybností na našom nebi života, bolo nádherne jasno.

Posledná fotka tehotenského bruška pred zistením, že už vlastne tehotná nie som.
Posledná foto pred kontrolou – verila som, že konečne budem mať foto nášho drobčeka

Kým som sedela v kabínke, prebiehali vtipné správičky a hlavne som mala odhodlanie, že teraz už nafotím drobčeka. Chcela som ho ukázať Frantovi, tiež do časozberu a pre rodinu. Foto dokumentovanie to je proste moje. V ten deň tam bola iná lekárka (môj doktor mal dovču). Prebrali sme nejaké veci, ešte pre ultrazvukom mi odobrali krv, čiže prvý krát nalačno, doniesla som moč. Nevoľnosti mierne povolili, ale stále som ich mala. Ale to je že vraj bežné, že sa nevoľnosti zvyknú ukľudniť okolo 10teho týždňa. Tak že aj to ma veľmi tešilo, že mi začína byť lepšie.

Vidím to ako dnes, dávam si dole nohavice, beriem telefón aby som si mohla odfotiť našu lásku a pri pohľade na pani lekárku – všetko zamrzlo. Telefón ostal vedľa mňa, radostné fotenie zabudnuté a len prúd sĺz. Aktivita srdca tam nebola. Zamĺkla. Moja láska a očakávanie a radosť. V sekunde sa mi zmenil život. Tak že namiesto šťastnej fotky som sa rozhodovala o spôsobe ako vyriešiť plod, ktorý prestal žiť a neuvoľnil sa spontánnym potratom. V ten moment som si myslela, že aj moje srdce zamĺklo a asi na chvíľočku aj áno.

Ja verím osudu, viem že veci čo sa dejú majú dôvod, hlboko vo mne som vedela, že tak ako to je, je v poriadku. Tak veľmi som to chcela inak, radšej tú fotočku ako tie slzy. Ale to bola realita a ja som sa s ňou nechcela hádať, lebo realita vždy v 100% vyhrá. A tá bolesť z toho čo sa stalo stačila, nechcela som si pridávať ďalším žiaľom z neprijatia toho čo je.

Zaskočená životom… ale musím nájsť riešenie

Pani doktorka bola úžasná a trpezlivá (doteraz je mojou lekárkou). Čakala kým ma to prejde, aby sme mohli prebrať možnosti. Vrátila sa mi moja praktickosť a logika a začala som rozoberať moje možnosti. Na Slovensku je len jedna možnosť, kyretáž. Ale nakoľko žijem v Čechách sú dve možnosti. Odstránenie plodu tabletkami – dá sa to iba do 8 týždňa a u mňa bolo potvrdené, že k zamĺknutiu plodu došlo v 8 týždni. Druhá možnosť je kyretáž. Obidve možnosti majú svoje pre a proti.

Ani jedna z možností srdce nepoteší

V prípade odstránenia plodu tabletkami sú
Plusy:
– nezasahuje sa do krčku maternice, nerozťahuje sa zákrokom, čo v prípade ľahkého otehotnenia je dobrá vec
– tiež sa znižuje riziko prípadného poškodenia maternice /hoci to sa stáva minimálne/
– a celé to prebieha v pohodlí domova, čo prináša veľkú úľavu a dar prežívať ten proces otvorene bez zábran
Mínusy:
– nemusí sa všetko dobre vyčistiť a potom sa musí ísť dodatočne na kyretáž
– cena, za lieky sa platí, nie je to hradené poisťovňou, ja som vtedy platila 3500 Kč
– a vie to byť bolestivý proces – ja som si o tom veľa neštudovala (to som nechala na rodinu), ale keďže mi k tomuto lieku boli predpísané silné lieky na bolesť bolo mi to jasné.   

Kyretáž na nej som nebola ale čo viem od okolia a lekárky. Tak je to proces, ktorý podstatne menej bolí, je rýchly, je istejšie, že sa dobre vyčistí maternica a je plne hradený poisťovňou. Tiež je tam síce riziko, že sa musí ísť na vyčistenie ešte raz. Deje sa to hlavne ak je výstelka maternice príliš silná a proste vyčistiť to všetko naraz by prinášalo riziko urobenia „diery“ do maternice. A čo viem od lekárky, veľakrát sa na ultrazvuku ukazuje, že je všetko vyčistené a potom sa pri následnej kontrole objaví tkanivo, ktoré je potrebné ešte raz vyčistiť.

Namiesto fotky, slzy.

Tak som vyšla od lekárky so zaplakanou tvárou a keď som uvidela Frantu, plakala som opäť a on so mnou. A bol úžasný a držal ma a hovoril mi, že bude dobre, že si urobíme ďalšie, že to zvládneme. Doma som sa rozhodla, že dám vedieť mojej mamke, napadlo ma, že keby ten proces potratu bol na mňa príliš, aby nebola prekvapená, že jej volám v slzách a potrebujem sa vyrozprávať. A ani som jej to povedať nevedela, plakala som a snažila sa jej to povedať. Bol to šok.

A tu sa ukázalo, že rozhodnutie držať tehotenstvo a následné zamĺknutie bolo dobrým rozhodnutím. Naša kolegynka Veronika bola tiež tehotná. Otehotnela mesiac neskôr ako ja, keď mi to hneď po zaschnutí testu oznámila, skoro som sa prekecla 😀 vtedy u mňa vyzeralo tiež všetko v poriadku.  Našťastie nie, veľmi som sa s ňou tešila a keď mi plod zamĺkol, nechcela som ju desiť ona ešte nemala ani poriadne potvrdený tlkot a už vyberala pult na prebaľovanie. Chcela som jej to všetko dopriať, nech si to užíva. Keď sa o mojom potrate po jej pôrode dozvedela, hovorila mi že som jej to mala povedať, že by bola ohľaduplnejšia. Ale to je presne to som čo som nechcela, a úprimne, ani nepotrebovala. Ja som netrpela jej radosťou. Ďakovala som svojej intuícii, že som to udržala a prežívala som s ňou jej radosti z nadchádzajúceho materstva.

Tak čo ďalej, čo ma čakalo?

Dievčatám som v práci klamala – máme skvelý kolektív, skôr ako rodina, tak že som si vymyslela príbeh, že som chytila „burtálnu“ žalúdočnú virózu, a že budem úplne mimo niekoľko dní, že nech sa obracajú na Frantu. Netušila som, čo môžem od daného procesu a seba čakať, a bolo mi jasné, že si chcem dať priestor na všetko čo malo prísť. Čo je inak sranda, že sa im to celé nezdalo, najviac kolegynke Marike. Po prvé, že ja som nebývala chorá tak extrémne, aby som nebola na príjme, ale tiež, že ja a lekári. Marika vedela, že ja skôr než lekárov, tak idem do meditácií a byliniek. Ale v tom momente asi chápala, že sa viac pýtať nemá. Všetko som im oznámila cez messenger. Osobne alebo telefonicky by som to nedala.  

Sila blízkych sa ukáže najviac v ťažkých chvíľach.

Moja mamka so sestrou neotáľali, a dorazili za mnou. Tonička, moja sestra si zatiaľ naštudovala, čo znamená odstránenie plodu tabletkami a čo všetko sa môže stať. A na moju žiadosť, že nech mi povie len minimum, mi povedala veľmi okrajovo čo ma čaká. Až neskôr sa priznala, že niektoré príbehy boli hrôzostrašné. Spätne už chápem prečo mi boli tak na blízku a keď som išla do kúpeľne nenechávali ma samu. Boli v strehu.

Dve tabletky a je po všetkom

Ako to prebieha. Dostanete dve tabletky v rozpätí 48 hodín. Pred podaním prvej tabletky Mifegyne, ešte urobia kontrolný ultrazvuk (je pravda, že som si ho aj vyžiadala, pre istotu, keby sa stal zázrak, človek nikdy nevie) a podá sa tabletka. Ten ultrazvuk, to bola jediná fotka mojej lásky, ktorá ležala na boku a jediné čo sa hýbalo bolo tkanivo okolo ale srdiečko a čo sa malo hýbať nie. Aj tak neľutujem, ani tú skúsenosť a aj fotku som si urobila. Podanie lieku robí lekárka, neberiete si tabletky domov. Všetko je pod dohľadom.

Za 48 hodín si dorazíte po ďalšiu tabletku s názvom Mispregnol. Tie dva dni po prvej tabletke sa nedialo nič. Vedela som, že po podaní druhej tabletky sa môže spustiť silné krvácanie. Tak že som po druhú dávku dorazila vybavená, najväčšou vložkou akú som doma mala. V aute a na posteli som mala nepremokavé podložky. Tabletka Mispregnolu sa tiež dáva pod dohľadom lekára a musíte ju tam v ordinácii zapiť. 

Cesta z nemocnice domov nám trvá iba 15 minút a len tak tak som stihla dobehnúť do kúpeľne a už to zo mňa išlo. Tak že určite odporúčam, ak máte dlhšiu cestu domov, vybaviť si auto absorpčnou nepremokavou podložkou. Bolesti, ktoré k tomu nastúpili boli pre mňa najsilnejšie, aké som kedy zažila. A to som mávala tak bolestivé menštruácie, že som občas vracala a mala hnačky a boli potrebné silnejšie lieky (ešte pred érou meditácií), aby to ustúpilo. Úprimne pri tejto bolesti ani tie silné lieky nezabrali.

Celkovo, keď som mala záchvat bolesti a krvácania, tak som mala pocit, ako keby som musela tlačiť. A tak som sedela na záchode, držala ma mamka so sestrou a ja som plakala, že prečo ja. Vzdychala, kričala a tlačila, išlo všetko z pošvy, konečníku aj z duše. Veľmi pomáhali horúce sprchy, prinášali úľavu od bolesti. Záchod máme v kúpeľni, tak že keď sa záchvat skončil, presunula som sa do vane a sprchovala sa horúcou vodou. Stehná som mala zakryté uterákom, nechcela som riskovať, že v tom čo pôjde zo mňa by som uvidela plod. Tak som to vtedy cítila. Hoci to bola malá šanca, to mi hovorila aj lekárka, nakoľko útržky z výstelky maternice budú podstatne väčšie a v tom všetkom by to proste nebolo vidno. Keď záchvat ustal, presunula som sa do postele a pozerala rozprávky a držala za ruku svojich najbližších.

Po zobratí liekov na odstránenie plodu - Mifegyne a Mispregnal
So sestrou Tonkou ❤️ – odovzdaná osudu, znášajúca to čo mi bolo dané

Medzi záchvatmi som cítila bolesť alebo bola znesiteľná. Hovorila som jej, že bola taká pískajúca. Pocitovo nepríjemná ako keď počujete pískanie v ušiach. A záchvaty som mala cca každú polhodinku a toto celé trvalo cca 4 hodiny. Čo mi neskôr lekárka povedala, že to malo dobrý priebeh. Noc bola kľudná a krvácanie bolo na úrovni silnejšej menštruácie. Takže veľké nočné vložky stačili. Druhý deň som preležala, záchvaty už neboli, len tá nepríjemná „pískajúca“ bolesť na ktorú stačil vyhrievací vankúš, meditácie, rozprávky a objatie.

Bolesť dáva dar – možnosť zo seba všetky emócie vypustiť a urobiť si uzávierku.

Posledné slovo mal sobotňajší večer. Už sme zaspávali a ja som dostala ďalší záchvat bolesti a tak ma Franta niesol na rukách do kúpeľne a držal ma na záchode. Dobehli mamka a sestra a držali ma tiež. Nemuseli, vládala som sedieť, ale asi aj oni potrebovali uzávierku. A ja som v tom momente dala priechod emóciám a pustila som to poriadne von. Proste som vykričala svoju bolesť duše, všetku a všetci, ako sme tam boli sme plakali. Všetci sme sa hojili a vypúšťali. Moja bolesť a krik a plač im dala povolenie na to isté.

Fyzická bolesť mi dala možnosť to vlastne uzavrieť. Bola darom, ktorý som vtedy potrebovala. Je to zvláštne takto o tom písať, ale v tom momente bolo niečo čarovné a ja som vedela, že sa zahojím. Pochopila som a prijala, že je všetko ak ako má byť. Cítila som že proces hojenia duše začal, že som vypustila všetko čo by bránilo hojeniu a prijatiu toho čo je. A ak sa pýtate, čo by som volila nabudúce, ak by sa mi niečo také opäť stalo? Nemala by som strach ísť do tabletiek. Ja som za svoju voľbu vďačná. Mňa bolesť aj tak nikdy príliš nedesila a pri tejto skúsenosti som pochopila, že je darom a ak sa správne použije, že hojí.

Za pár týždňov som išla na kontrolu, všetko bolo čisté a fyzicky zahojené. Lekárka mi tiež povedala, že ďalšie pokusy o otehotnenie by sme nemali začať skôr ako za 3 mesiace, čo sme aj dodržali.  A dostala som zelenú cestovať.

Telo zahojené a začíname cestu hojenia duše.
V tento deň nám potvrdili, že som zahojená a môžeme cestovať. Boli sme vďační a tešili sme sa, že zmeníme lokalitu a začneme si hojiť dušu. Čo aj daná cesta priniesla 🙏

Časť druhá bude o ceste hojenia, pochopenia, seba lásky, čo mi pomohlo, čo ma inšpirovalo a napĺňalo.

Všetky rozhodnutia sú správne.

Slovo na záver prvej časti k zamĺknutému potratu. Rozhodnutie o odstránení plodu tabletkami bolo pre mňa to najlepšie a mala som tú možnosť.  Ale či už si zvolíte jedno (kyretáž) alebo druhé (lieky) riešenie, ani jedno čo by človek vedome chcel, bude pre Vás to správne. Čokoľvek sa Vám v živote stane a cez čokoľvek si prejdete sa dá zahojiť, prijať a žiť ďalej otvorene a bez strachu. A akokoľvek daná situácia bolí či už fyzicky alebo duševne raz prejde a opäť na Vašom nebi života bude svietiť slnko.

A je v poriadku dať si čas a priestor to prežiť, kričať, plakať, byť smutná /smutný (aj muži musia spracovať tú zmenu a tiež ich to vie bolieť) a dať priestor duši na zahojenie a nedávať duši časové obmedzenia. A pri pocitoch, že je to neznesiteľné kľudne vyhľadať pomoc. Na pozadí chápať, že to všetko raz prejde a zahojí sa. Proste byť so sebou trpezlivá, ako sme trpezliví s novorodeným bábätkom.

Všetci si zaslúžime trpezlivosť a priestor na nový rast.

Dať si priestor a čas na nový rast a dať si povolenie byť opäť šťastná /šťastný/. Nemusíme smútiť roky aby sme dokázali, že sme milovali. Ja keď sa teraz pozerám na moje fotky z prvého tehotenstva (a mala som to už aj pred tým než som otehotnela druhý krát) už mám iba emócie lásky, vďačnosti. Vďačnosti aj  za ten krátky čas, čo som s drobčekom mala a hlavne hlbokého pochopenia, že tak ako to dopadlo bolo správne. A ak občas na mňa príde náznak hádania sa s realitou, že ale predsa len PREČO, tak sa vráti moja zahojená duša a pomôže mi a dá mi pocítiť, že všetko je v poriadku. Preto sa oplatí dať priestor duši sa zahojiť.

Všetko sa zahojí v ten správny čas

Všetko bude dobré. Všetko sa zahojí v ten správny čas. Slniečko bude opäť svietiť a posvieti na všetky ostatné dary, ktoré v živote máme. Mračná hnevu a smútku nakoniec ustúpia a mi tú všetku krásu opäť uvidíme. A pochopíme, že nie je dôvod sa báť života a že všetko čo príde dokážeme zvládnuť a dá nám to ešte väčšiu silu.

Ak by ste mali otázky píšte do komentárov. Určite a rada odpoviem.
S láskou Tinka vidíme sa v ďalšom blogu. ❤️