Niekedy si nerozumiem. Tak veľmi som chcela písať blog. Nápady na články čo mi chodia po nociach po hlave a koľkokrát aj cez deň. Kopec inšpirácií okolo na čo chcem reagovať alebo napísať čo si myslím. Mať kreatívny výpust a tak nejak si viesť duševný denník, prípadne poradiť alebo inšpirovať. Na konci roku 2019 som sa zbavila strachu otvoriť sa a byť s mojimi názormi verejná a proste písať a neskôr robiť aj videá.

Dni utekajú a blog nikde

A ja stále nič – dni utekajú a ja nič na môj opustený blog nič nepribúda … Rozmýšľam, že prečo. Viem písať, píšem rýchlo /vďaka bohu za hodiny strojopisu na strednej/. Gramaticky som šialená ale to ma nikdy nezastavilo a nad čiarkami si už roky nelámem hlavu. Keď analyzujem, že prečo nenachádzam dôvod.

Vždy je niečo dôležitejšie čo chcem urobiť – čo „musím“ urobiť alebo som už príliš unavená alebo mi je nevoľno /rozumej práve teraz 20 týždeň tehotenstva/ a ja cítim v sebe, že ak sa teraz nerozpíšem, po pôrode to bude ešte náročnejšie /asi, možno, len tak nejak tuším podľa toho pred čím ma okolie varuje 😊/.

Tak čo s tou prokrastináciou?

Tak prečo…? Odpoveď nepoznám a tiež zo skúsenosti viem, že je to blbá otázka, lebo nevedie úplne k riešeniu, skôr k zisteniu stavu, dalo by sa síce povedať, že ak prídem na príčinu a PODARÍ sa mi ju odstrániť, tak sa viem rozbehnúť, ale v prípade mojej prokrastinácie je príčina, tak sa zdá, tak hlboko zakopaná, že mám pocit, že táto otázka nepomôže a analýza mi môže zabrať toľko času, že skôr porodím /termín koniec mája/ než nájdem odpoveď 😂.

Je pravda, že sa mi pár-krát za život oplatilo niečo nechať „vyhniť“ lebo sa to vyriešilo samo, alebo som zistila, že keby som to urobila bolo by to zbytočné alebo som prišla na lepšie riešenie. Proste také správne životné časovanie. Ale pri tomto blogu je mi jasné, že ak za 10 rokov neurobím čiarku, tak sa sám asi nenapíše, akosi táto aktivita vyžaduje moje prsty na klávesnici alebo aspoň nadiktovať niekde text a niekto ho prepíše 😊.

Čo pomohlo?

Jediná vec, ktorá mi za život veľmi pomohla sa v niečom pohnúť – či už si dávať ľadové sprchy ráno, alebo stávať každý deň o 5tej ráno /rozumej, že som nemusela, kvôli práci stačilo stávať až od 10tej/ aby som si zacvičila, 20 minút písala meditačné stránky a potom začala deň, som dokázala len tak, že som musela vyradiť premýšľanie a proste sa do toho pustiť – tu a teraz. A v prípade toho cvičenia som si ešte pre podporu úspechu, večer pred vždy pripravila oblečenie do kúpeľne na cvičenie a po sprche na prezlečenie do pohodlného. Z dvoch dôvodov, aby som nemusela premýšľať ráno čo si obliecť alebo použiť výhovorku, že zobudím partnera pri vyberaní oblečenia zo skríň, keď že ich máme v spálni a radšej zostanem ležať nech ho nezobudím – proste aby ma nezastavila výhovorka a hlavne premýšľanie.

A počula som o extréme, chlapík čo chcel začať ráno behať, sa už obliekol do športového večer a v tom spal a ráno si len obul tenisky a šiel aby sa mu nezapol „výhovorkový“ systém a premýšľanie /to som mala v zálohe 😀 keby na mňa nefungovalo čo som si pripravila/ a čo mi pomohlo s tým cvičením, že som zo začiatku cvičila čo ma bavilo čiže – 20 minút tancovala a poriadne sa spotila potom som pridala ďalšie cvičenia ale hlavne šlo o ten návyk a musím povedať, že čo som vďaka tomu zažívala – energiu, čas pre seba a východy slnka boli veľkým darom.

A tak je to aj teraz s týmto textom. Ležím v posteli, je mi na vracanie a proste som zobrala počítač a píšem. Je mi jedno, že to nebude mať hlavu a pätu. V čom je tento akt pre mňa dôležitejší,  je že som tento text napísala a začala. Spustila návyk a bez rozmýšľania obišla všetky výhovorky 😀. Čo som totižto zistila, že ak mi nefunguje žalúdok tak mi nefunguje kreativita. Ako keby tam ležala niekde v žalúdku.

Od kedy som tehotná hoci teraz sú nevoľnosti oveľa miernejšie, že som počas prvých 4 mesiacov nedokázala tvoriť. Chýbala mi hnacia sila a energia – proste som robila len nevyhnutné. A v dňoch keď mi bolo lepšie som dobiehala čo som mala pocit, že „musím urobiť“. A tak som si povedala, že na toto musí byť obchádzka. Chcela by som prísť na to ako tvoriť aj keď mi je nevoľno. Však blog alebo editovanie videí sa dá robiť keď ležím. Čo znamená že pohybom nezhoršujem napínanie na vracanie a je šanca, že ma to upúta a ja zabudnem, že mi je vlastne zle.

Tak skúšam a dnes som tento blog napísala skôr, než ma môj výhovorkový systém odhovoril 😊. Tak ak prežívate niečo podobné, netrápte sa nie ste v tom sami. A možno aj tieto riadky Vás inšpirujú, aspoň porozmýšľať ak nie priamo skúsiť obísť výhovorkový systém a predbehnúť rozmýšľanie. Hlavne rozmýšľanie typu, že sa to nedá alebo nemám čas a že sa vyradí tým že sa úloha proste urobí.

Ananásový trik na ukončenie prokrastinácie 😊

Ešte poradím jeden trik čo mi občas pomáha – volám to princíp „Očistenia ananásu“. Nespočetne veľakrát nám doma splesnivel ananás a to z dôvodu, že som mala vždy pocit, že očistiť ananás trvá straaašne dlhoooo. To bol môj mentálny obraz, kvôli ktorému sme v 70% ananás vyhodili. Jedného dňa ma to ale naštvalo, že škoda peňazí a osvietilo ma si odmerať čas koľko vlastne trvá očistenie, nakrájanie, uloženie ananásu, odpratanie odpadu a umytie použitého riadu. A hááádajte… bolo to brutálne dlhooo… presne 5 minút. A nerobím si srandu, mám super postup ako ananás rýchlo očistiť, naštudovala som si ho už dávnejšie na internete. Ale pointa je, že od tej doby nám už ananás nikdy nesplesnivel lebo 5 minút mám hoci kedy.

A úprimne strašne veľa vecí v živote je vlastne ako to čistenie ananásu. Urobiť to trvá 100-krát kratšie ako ten príbeh v našej hlave, že to trvá straaašne dlhoooo.

A podarilo sa

A aha ho aj prvý blok je napísaný a že to nejde keď je mi zle. Vyzerá to tak že som objavila ďalší očistený ananás a prajem Vám aby ste ich v živote tiež veľa našli a zistili, že kopec vecí o ktorých snívate že chcete urobiť trvá podstatne kratšie ako Vaša predstava, že to bude trvať. A že rozmýšľanie občas škodí efektivite 😁.

Krásny dník s Láskou Tinka  
PS: a nezastavilo ma ani to, že si moj počítač nepamätal heslo a to znamenalo, vyliezť z postele /možné zhoršenie nevoľností/ a išla si dole po heslo a vrátila sa späť a NAHODILA HO. Tadá moj prvý blog je na svete 😊 Som na seba hrdáááá 😍.