Som skoro 5 týždňov od pôrodu a ešte stále som nedopísala blog o mojom tehotenstve a následne o pôrode :-D. Áno som mamou podarilo saaa – jupííí. Som vďačná od slnka, cez všetky galaxie až po zem. Dostala som dar, ktorého význam ani hĺbku nie je jednoduché opísať slovami, ale v ďalších blogoch sa určite o to pokúsim. Ale späť k myšlienke tohoto blogu.

Nápadov kopec

Hlavou mi behajú myšlienky a nápady čo písať. Niečo osobné a niečo čo verím, že pomôže ďalším. Nakoľko ani moje tehotenstvo a ani môj pôrod nebol hladký prejazd ružovou záhradou. Ako keby môj spirituálny sval potreboval väčší tréning. Hoci ja by som povedala, že som v posledných rokoch bola trénovaná dosť. Ale tak to vyzerá, že sa ešte dosť veľa do mňa zmestí tak osud skúša. Hoci si uvedomujem, že na svete je omnoho viac a tažšie skúšaných ľudí a rodín ako som ja. Tak že sa často príliš neľutujem, len sem tam hodím nejakú tú ľútosť a posťažovanie sa – inak vidím skôr pohár z polovice plný.

Keď že sa neviem dokopať k dlhšiemu blogu elegantne upravenému s fotočkami, tak som sa rozhodla občas písať takéto myšlienkové šplechy 😀 ktoré stíham medzi pumpovaním mlieka, uspávaním a tulkaním malej až kým sa nezobudí.

Ideálny plán

Ja som počula, že ideálny plán na šestonedelie je – nakŕmiť seba, nakŕmiť dieťa, základná hygienická údržba a spánok. To je jediné čo si má dať žena do kalendára počas šestonedelia aby minimalizovala stres. Je jasné, že nie vždy sa to dá doslova, každá žena má v živote rôzne veci ktoré je potrebné urobiť, ale určite tiež milión čo si navymýšľa, že by sa zišlo urobiť, ale FAKT to netreba.

Než som porodila, tak som si hovorila, že presne na to sa teším, ako budem len oddychovať a tulkať sa s malou a partner nás bude obskakovať. Obskakovanie partnerom dopadlo nad očakávanie, obskakuje ešte viac než som myslela a podporuje ma v oddychovaní na 100%. Ale kto ma nepodporuje je moja premotivovaná myseľ.

Keď že môj pôrod nebol pôrod, ale neočakávaný cisársky rez, asi 3 týždne – plán ktorý sa mi páčil fungoval. Moja myseľ bola zamestnaná zvládaním bolesti, ktorú hojenie po cisárskom reze odnášalo, čiže mi nechala priestor na oddychovanie a tulkanie sa bez zbytočného plánovania. Aaa potom to prišlo nenápadne – cítila som sa lepšie a už začali plány čo všetko chcem urobiť, ako otvorím notebook večer a popracujem, ako chcem spracovať fotky a firemné web stránky a urobiť to a hento a stres bol na svete a môj plán v prdeli :-D.

Tak že ma dnes po schodoch napadli rady pre mňa tak si ich sem napíšem.

Jediný plán pre mňa

  • Postarať sa o seba a dieťa – byť prítomná, vnímať jej potreby.
  • Ak si dám viac plánov než je hore uvedené – tak si vytváram stres, ktorý nestojí zato.
  • Všetko čo je potrebné stihnúť sa stihne, keď má.
  • Žijem na planéte, ktorá sa točí v strede ničoho oki tak vesímru – tak o čo vlastne ide.
  • Čo chcem medzi narodením a smrťou stihnúť? Moja odpoveď je spokojný život v láske a pohode a že aj tak si na ten druhý svet nič nezoberiem. Tak načo ten stres? Čo všetko by som chcela alebo musím?

Čas ktorý je bábätko, batoľa, malé dieťa – utečie skôr než si myslím a tulkanie je ten najlepší plán.

Keď nič neplánujem viac stihnem 😀 a s menším stresom. Tento blog je toho dôkazom a malá pri mne krásne spinká a užíva si klikanie klávesnice.

Prítomný okamžik vitaj

Proste som sa opäť vnútorne napojila, uvidela, že čo si robím a pocítila že si chcem dať spiatočku. Stíham presne to čo mám, a že keď na seba netlačím, tak sú dni krajšie a veci do seba ľahšie zapadajú.

Tak že JEDINÝ PLÁN DŇA VITAJ – iné plány nemám. A keď ma niečo napadne zapíšem si a uvidím či to semiačko nápadu niekedy dozrie na realizáciu. Ale v podstate mi je to jedno. Pretože to čo mám robiť už robím – som prítomná a som vďačná, že som sa príliš v mojich myšlienkach čo by bolo treba nestratila. Je mi tak lepšie.

Proste všetka tá prax v meditáciách a tie knihy o seba-láske a sile prítomného okamžiku nesú svoje plody – viem sa skôr prichytiť keď strácam kontakt so sebou a s prítomným okamžikom. A čo ma to všetko ešte naučilo? Nehnevať sa na seba, keď sa občas stratím. Kedysi som to robila, teraz skôr oceňujem, keď to podchytím a napojím sa späť na svoju pohodu. A beriem to tak, že sa učím a stále rastiem.

Prajem krásny pohodový deň bez plánov a plný prítomnosti a seba-lásky.

S láskou Tinka